Európa na špici

"Podľa nášho výskumu profitujú z čínskeho trhu so zelenými technológiami rozhodne viac európske než americké firmy," hovorí Tan v rozhovore pre EurActiv. "Americké firmy si to ale začínajú uvedomovať a snažia sa tento náskok dohnať," dodáva.

Najsilnejšie postavenie majú európske firmy podľa analytičky na trhu s veternou energiou. Rada výrobcov veterných turbín ale nemá k dispozícii vlastnú technológiu. "Všetci nakupujú licencie od európskych spoločností," vysvetľuje.

Americkým spoločnostiam uteká vlak aj na trhu s tzv. čistým uhlím. Nadkritické (SC) a ultrakritické (USC) spaľovacie technológie, ktoré umožňujú efektívnejšie spaľovanie uhlia, Čína nakupuje od firiem ako je Siemens, Mitsubishi alebo Toshiba.

Američania sa ale teraz pokúšajú náskok dotiahnuť. Minister pre energetiku Steven Chu teraz pracuje na príprave novej dvojstrannej dohody o technologickej spolupráci, hovorí analytička. Spojené štáty by na čínsky trh radi výraznejšie vstúpili v sektoroch ako je zachytávanie a skladovanie uhlíka (CCS) alebo energetická účinnosť budov. Silné záujmy majú tiež na trhu s jadrovou energiou, ktorému v súčasnosti dominuje Francúzsko a Japonsko.

Za rozvoj trhu môže vláda

Tan tvrdí, že Číne sa vďaka systematickej stratégií podarilo za pomerne krátku dobu vytvoriť obrovský trh s čistými technológiami. V jej rámci vláda najskôr identifikovala sektory, ktoré podľa nej budú pre krajinu dobré, a potom do ich výskumu a výroby začala sypať peniaze. Malé firmy zároveň dostali vedeckovýskumnú pomoc na vývoj nových technologických kapacít, čo vraj rade spoločností, ako sú napríklad Goldwind alebo Sinovel pomohlo medzi svetovú špičku výrobcov veterných turbín. "Čína sa tak v krátkom čase stala významným svetovým producentom turbín," hovorí Tan. Z vládnej vedeckovýskumnej podpory zameranej práve na výrobu turbín podľa nej odvetvie viditeľne profitovalo. Priamu podporu výskumu Čína navyše kombinuje s finančnou podporou čínskym firmám nakupujúcim domáce technológie. Úspech so spaľovacími technológiami SC a USC sa dá čiastočne vysvetliť daňovou výhodou nákupu čínskych technológií a nariadením, podľa ktorého musí každá nová uhoľná elektráreň mať tieto technológie nainštalované.

"Čínska päťročnica a štátny stredne až dlhodobý vedecko-technologický plán majú podporu čistých technológií ako prioritu," upozorňuje analytička. To sa podľa nej s americkým Kongresom, kde sa veterná a solárna iniciatíva každé dva roky prehodnocuje, porovnať nedá.

Ochrana duševného vlastníctva brzdou rozvoja

Hoci prenos technológií z vyspelých krajín funguje relatívne dobre, jeho urýchleniu bráni problematická ochrana práv duševného vlastníctva. Za celý rad problémov pritom podľa Tan môže politická a hospodárska štruktúra súčasnej Číny, v ktorej je veľká časť firiem, ktoré sa pohybujú v zelenom biznise, vlastnená štátom.

Keď v 90. rokoch Čína prvýkrát nakupovala technológie ako sú napríklad USC, bola nákupom poverená čínska vládna agentúra, ktorá technológiu neskôr poskytla niekoľkých štátom vlastneným firmám. "To je ale z pohľadu firiem zo Západu zle, pretože podľa západných zvyklostí technológiu a vlastnícke práva kupuje len jeden subjekt. Podľa čínskych zvyklostí je to ale ako vzťah otca so synom - vláda je vlastná a ostatní je môžu prirodzene využívať, "opisuje čínsku realitu analytička.

Vzhľadom k tomu, že v minulosti k takýmto prípadom často dochádzalo, vládne medzi vlastníkmi západných firiem silná averzia odovzdávať do Číny najvyspelejšie technológie, hovorí Tan. Odhaduje, že táto okolnosť bude problém aj do budúcnosti, zvlášť ak sa v rámci novej klimatickej dohody ustanoví mechanizmus pre transfer technológií do menej rozvinutých krajín. Dodáva ale, že hlavným motorom musia zostať trhové sily.

"Ak však uvážime, že klimatické zmeny predstavujú globálnu hrozbu, mohli by vlády vyspelých krajín prísť so stimulmi, ktoré ich nadnárodné spoločnosti prinútia investovať do inovácií čistých technológií a rýchlejšie je odovzdávať (do menej rozvinutých krajín)," myslí si Tan. Pripúšťa však, že menej vyspelé krajiny budú musieť prijať efektívnejšie politiku voči prenosu čistých technológií.

Zdroj: euraktiv.cz, 27/07/2010, preklad: OBCHODNÁ KOMORA SINACO

| Viac stránok..