Číňania

1. Súhrnné označenie pre obyvateľov Číny: 1 338 612 968 (2009). Mimo vlastných Číňanov (pozri bod 2) , ktorý tvoria asi 94 % populácie, existuje veľký počet národnostných menšín, z ktorých 56 (rok 1983) má tento štatút oficiálne. Medzi najpočetnejšie patria: Čuangovia, Chuejovia, Ujguri, Miaovia, Mandžuovia, Mongoli, Puiovia, Kórejci, Tungovia, Pajovia... Z jazykového hľadiska patria menšiny do čuangsko-tchajskej, miao-jao (Šeovia a Kchelaovia) a monkhmerskej skupiny (Penglungovia, Pulangovia a Waovia) z austroázijskej rodiny, ďalej do tibetsko-barmsej vetvy (Tibeťania, Iovia, Ťingpchovia) čínsko-tibetskej rodiny, do mongolskej vetvy (Dahuriovia, Monguori, Paoanovia, Tungsiangovia), do turménskej (Salari, Jükuovia a menšiny Kazachov, Kirgizov, Uzbekov a Tatárov) a do tunguzsko-mandžuskej vetvy altajskej rodiny (SIPOVIA, Soloni, menšiny Evenkov, Oročonov...). Indoeurópska rodina je zastúpená menšinou Rusov a Tadžikov, jediným predstaviteľom malajsko-polynézskej rodiny sú Kaošanovia.

2. Vlastní Číňania, vlastným menom Chanovia (Chan-žen) - národ tvoriaci základ obyvateľstva Čínskej ľudovej republiky, tiež hlavne v krajinách juhovýchodnej Ázie (Indonézia, Malajzia, Vietnam, Thajsko), v Taiwane, na Filipínach, v USA a ďalších krajinách. Odhady o ich počte sa rozchádzajú. Tvoria najpočetnejšie etnikum na svete.

Náboženstvo

V 5. storočí p.n.l. sa sformoval konfucianizmus a taoizmus, od prelomu letopočtu úspešne prenikal budhizmus, islam sa začal v Číne šíriť prostredníctvom arabských obchodníkov v polovici 7. storočia. V najširších vrstvách však malo náboženstvo synkretický charakter a hlavný význam mal kult predkov a rôzne magické praktiky. Islám, lámaizmus a kresťanstvo mali menší vplyv, rozšírili sa hlavne u nechanských etník.

V súčasnosti je Čína mnohonáboženskou krajinou. Veriaci sú prevažne budhisti, taoisti, moslimovia (vyznávači islamu) a kresťania.

Jazyk a Písmo

Jazyk patrí do čínskej vetvy čínsko-tibetskej rodiny. Má veľmi veľké množstvo dialektov a Číňania zo vzdialenejších oblastí sa medzi sebou dorozumejú často iba prostredníctvom písma. Čínštinu prijali aj niektoré iné etniká (Chuejovia) a dnes ju používajú ako druhý jazyk aj menšiny v Čínskej ľudovej republiky. Je aj jedným z oficiálnych jazykov OSN.

Jazyk prekonal dlhý vývoj (klasický je radený medzi izolačný, moderný medzi polysyntetický), charakteristické je mimo iného používanie tónov.

Počiatky znakového písma spadajú do začiatku 2. tisícročia p.n.l. podľa novších teórií až do 4. tisícročia. Ako najmenšie minimum pre gramotnosť sa vyžaduje znalosť približne 2000 znakov, veľké slovníky majú rádovo 50 000 znakov.