"19. storočie patrilo Anglicku, 20. storočie patrilo USA
| Osobnosti |
Čchin Š´-chuang-tiPôvodne kráľ z dynastie Čchin zjednotil za svojej vlády všetky rozdelené štáty a s titulom Čchin Š´-chuang-ti sa povýšil na prvého čínskeho cisára. Nový štát, ktorý sa zameral na prísne zjednocovacie opatrenia v správe a hospodárstve, sa opieral iba o vlastnú významnú vojenskú moc. Jeho vládu zabezpečovali jednotky kopijníkov a lukostrelcov. Cisár sa preslávil svojím honosným pohrebiskom, ktoré budovalo sedemstotisíc nevoľníkov v blízkosti dnešného Si-anu. Aby sa aj po smrti mohol opierať o svoju vojenskú silu, dal Čeng zvečniť ako sochy celé svoje vojsko v životnej veľkosti – okrem iného šesťtisíc koní a bojovníkov. Keď panovník roku 210 p.n.l. zomrel, sochy pochovali zároveň s ním.
Dewang CaoZakladateľ a výkonný riaditeľ spoločnosti Fuyao Glass Industry Group, vyhlásený za Svetového podnikateľa roka 2009.
Z pôsobivej kariéry Cao Dewanga podnikateľský duch doslova srší: vypracoval sa zo skromných pomerov na jedného z najúspešnejších podnikateľov Číny. Na svoju pracovnú dráhu nastúpil v 16 rokoch ako pouličný predavač rezaného tabaku. Postupne pracoval ako farmár, kuchár a predavač ovocia. V roku 1976 nastúpil na pozíciu obchodníka do výrobne špecializovaných skiel v meste Fu-čching. V priebehu roka 1983 sa tento výrobný závod dostal do straty a orgány miestnej správy nemali dostatok prostriedkov na zabezpečenie jeho ďalšej prevádzky. Cao Dewang prevzal vedenie továrne a do roka sa mu ju podarilo vrátiť do čiernych čísel.
V súčasnosti je Cao Dewang známym čínskym filantropom. Osobne venoval viac než 15 miliónov eur na pomoc obetiam zemetrasenia z minulého roka v provincii S-čchuan.
Hudec Ladislav(1893-1958) Pôvod Hudec sa narodil v Banskej Bystrici 8. januára 1893, ako najstarší zo šiestich detí. Jeho matka bola Paula Škultéty, dcéra kňaza z Košíc. Otec, ktorý sa venoval stavebným činnostiam a sám bol architektom, ho ako mladého človeka do tejto práce povzbudzoval. Kresliť ho učil Dominik Skutecký. V rokoch 1911-1914 študoval architektúru a strojárstvo na Kráľovskej Technickej univerzite v Budapešti. Prvá svetová vojna Po získaní titulu narukoval do rakúsko-uhorskej armády ako nadporučík. Bojoval na ruskom fronte a v roku 1916 padol do zajatia. Bol poslaný do väzenského tábora na Sibíri v blízkosti čínskych hraníc. V máji 1918 utiekol s ďalšími tromi väzňami pričom jeden z nich zomrel pri úniku. Niekoľko mesiacov pracoval na transsibírskej magistrále na falošný ruský pas. Snažil sa zarobiť dostatok peňazí na návrat, ale keď sa České légie dostali do nestabilnej situácie, bol nútený znovu utiecť a dal sa na cestu do Číny. Na niekoľko mesiacov našiel útočisko na Dánskom konzuláte v Harbine. Šanghaj Nakoniec prichádza do Šanghaja, kde si prenajme izbu na Hart Road a vstupuje do americkej architektonickej firmy RA Curry ako kreslič a veľmi rýchlo sa stáva zástupcom a neskôr aj partnerom. Pre nich navrhol, okrem iného, aj americký klub, McTyerieovu školu, budovu pre úverovú spoločnosť a sporiteľňu, niekoľko apartmánových domov a súkromných rezidencií. V roku 1922 sa oženil s Gisele Mayerovou, dcérou zámožného nemeckého bankára. Udržiaval si blízky vzťah so svojou rodinou od ruského zajatia až do svojej smrti v USA. Do Šanghaja pozval aj jedného zo svojich bratov a sestru. Brat náhle umrel v Šanghaji vo veku 25 rokov. Sestra pracovala ako zdravotná sestra. V roku 1925 si založil vlastnú kanceláriu a stal sa jedným z popredných architektov v meste, známy pre svoj inovačný a elegantný štýl. Jeho prvým významným majstrovským dielom sa stala nemocnica Margaret Wiliamsovej, čo je veľmi unikátny projekt. Táto nemocnica bola prvá v Šanghaji s vysoko inteligentným technickým vybavením a centrálnou klimatizáciou. V roku 1933 sa presťahoval so svojou ženou a ich tromi deťmi do nového domu, ktorý sám navrhol. O pár rokov neskôr, keď jeho deti odišli študovať do Nemecka a Kanady na internátnu školu, opustil svoj dom na Columbia Road a presťahoval sa spolu s manželkou a dcérou na prvé poschodie budovy Hubertus Court do apartmánového bytu na Great Western Road (dnes Dahua hotel, Yanan West Road), ktorá bola navrhnutá a spravovaná jeho spoločnosťou. V roku 1941 sa stal honorárnym konzulom Maďarska a s krátkym prerušením v roku 1945 (po Druhej svetovej vojne) mu titul zostal až do roku 1947, kedy odišiel do Európy so svojou rodinou na dlhší výlet vzhľadom na neistú situáciu v Číne. Plánoval sa vrátiť späť, ale nakoniec skončil v Kalifornii. Majstrovské diela Medzi jeho najvýznamnejšie diela patria Paulunova nemocnica, Nemecký klub, Park Hotel, pivovar Union z roku 1932, ktorý je čistou a elegantnou architektúrou Moderného hnutia. Je aj autorom viacerých kostolov, univerzity, bánk, klubov a podobne. 22 poschodový Park hotel spojený s bankou z roku 1934 bola prvá výšková stavba v Šanghaji, ktorá bola dlhé roky najvyššou budovou mimo Severnej Ameriky a v Šanghaji dominovala údajne do roku 1983. Bola postavená v štýle Art-Deco a na jej poslednom poschodí navrhol Hudec nočný bar s otváracou strechou. V roku 2002 Ming Pej napísal, že práve táto budova ho tak očarila, že sa rozhodol študovať architektúru. Hotel sa stal symbolom západnej moderny v Číne.
Život po ŠanghajiPo odchode zo Šanghaja v roku 1947 žil s manželkou v talianskom mestečku Lugano. Neskôr sa presunul do Ríma na pozvanie pápeža Piusa XII., aby sa podieľal na výkopových prácach hrobky sv. Petra. V roku 1950 sa presťahoval z Ríma do Berekley v Kalifornii, kde dostal ponuku, aby sa stal profesorom na univerzite. Jeho prvá prednáška z 8. februára 1950 o výkopových prácach hrobky sv. Petra vyvolala taký záujem, že do Berkeley pricestoval aj minister zahraničných vecí USA, aby sa mohol zúčastniť. Zomrel v roku 1958 na infarkt. V roku 1970 jeho pozostatky pochovali na evanjelickom cintoríne v Banskej Bystrici, ako si to želal v testamente.
Jeho žena Gisele zomrela vo veku 103 rokov v kanadskom Vancouveri . Ich najstarší syn Martin žije v Monaku, Theodre vo Vancouveri a najmladšia Alessade Wet v Arizone.
Konfucius/v čínštine Kchung Fu-c’(552/551 p.n.l.- 479 p.n.l.) Najslávnejší mysliteľ, politik, štátnik a sociálny filozof Číny, ktorého učenie a filozofia hlboko ovplyvnili život a myslenie celej Východnej Ázie sa narodil sa pri Čou v štáte Lu na území dnešnej provincie Šan-tung. Bol a je reformátorská postava, ktorá natrvalo poznamenala a poznamenáva nielen čínsku kultúru, politiku a náboženstvo. Konfucius nevytvoril žiadny ucelený systém logiky, etiky či metafyziky, jeho náuka je súborom morálnych zásad a princípov správania, pričom v popredí jeho záujmu bol predovšetkým človek. Centrom jeho záujmu bola politická filozofia a etika osobného a rodinného života.
Jeho morálna filozofia kládla dôraz na morálku osobnosti aj vlády, korektnosť v medziľudských vzťahoch, úprimnosť a spravodlivosť. Za spravodlivých a ušľachtilých1 označoval tých, ktorí dokázali odolať závislosti na svojich túžbach, boli pozorní, pravdovravní, snažili sa učiť, boli láskaví k ľuďom, mali úctu k tradíciám a starším... za základnú ľudskú cnosť pokladal humanitu, za základ pevnej morálky každému dosiahnuteľné triezve poznanie. Neuznával dedenie šľachtického stavu, tvrdil, že do tohoto stavu sa človek dostáva prostredníctvom zdokonaľovania svojho charakteru. Odmietol ideu od sveta odtiahnutého mudrca2, základným rysom jeho filozofie bol príklon k človeku a k praktickému životu.
Obdivoval mýtické dynastie3 a predpokladal, že práve ľudia, ktorí sa neustále (samo)vzdelávajú a pracujú na zušľachťovaní svojho charakteru, budú pripravení a schopní viesť štát nového typu - ušľachtilým spôsobom, podobne, ako sa to darilo týmto starobylým dynastiám. Nostalgicky sa díval do minulosti a nabádal Číňanov, hlavne politikov, aby si brali príklad z minulosti.
Sám o sebe Konfucius napísal nasledovné: „V pätnástich rokoch sa môj duch zaoberal štúdiom. V tridsiatke som nadobudol pevné názory. V štyridsiatke som prestal pochybovať. V päťdesiatke som poznal vôľu nebies. V šesťdesiatke bolo moje ucho spoľahlivým nástrojom na prijímanie právd. V sedemdesiatich môžem nasledovať túžby môjho srdca bez toho, aby som porušoval akékoľvek pravidlá.“.
Prvý čínsky filozof a autor myšlienok: „Nerob iným to, čo nechceš, aby oni robili tebe.“ a „Učiť sa a nerozmýšľať je zbytočná námaha, rozmýšľať a neučiť sa je však nebezpečné.“ zomrel ako 73-ročný vo svojom rodisku.
V nadväznosti na Konfuciovo učenie sa rozvíjal konfucianizmus. Jeho princípy sa stali široko akceptovanými hlavne preto, že sú založené na čínskych tradíciách. Bránia silnú rodinnú lojalitu, uctievanie predkov, rešpekt mladších voči starším, manžela voči manželke, a rodinu ako základ ideálnej vlády4. Európe filozofa predstavil jezuita Matteo Ricci, ktorý ako prvý romanizoval filozofovo meno na Konfucius.
JUDr. Miloš Križko(1953) Narodil sa 6. júna 1953 v Bratislave, je absolventom Moskovského inštitútu medzinárodných vzťahov, v rokoch 1976-1991 bol pracovníkom Federálneho ministerstva zahraničných vecí ČSSR (špecialista na Čínu). Naposledy pôsobil v rokoch 1988-1991 ako generálny konzul ČSFR v Šanghaji. Ovláda čínsky jazyk. Svoju poradenskú firmu Sinoconsul, s.r.o., Praha, založil v roku 1994. Od roku 1998 má firma stále zastúpenie v Pekingu. Roku 2008 získal prestížne ocenenie Qilu Friendship Award.
Lao-c’/v čínštine Laozi/v preklade Starý majster/vlastným menom Er Li(približne 604 p.n.l.-517 p.n.l.) Čínsky filozof, zakladateľ taoizmu. Patrí k najväčším čínskym mysliteľom ľudstva. Spolu s Kchung-c' ho považujú za reformátorskú postavu, ktorá natrvalo poznamenala čínsku kultúru, čínsku politiku a čínske náboženstvo. Lao-c' bol archivárom v cisárskom archíve hlavného mesta čínskej ríše a dá sa o ňom predpokladať, že na cisárov rozkaz putoval po celej ríši a zapisoval a zbieral najrôznejšie literárne i historické materiály a dokumenty pre cisárske archívy. Takto bol v neustálom styku so životom i so spoločenskými problémami svojej doby.
Učenie Lao-c’a nadväzuje na čínsku koncepciu nebeských princípov, a síce pojmom tao. Podľa Lao-c'a je tao chaotická jednota skutočnosti, prv než sa z nej odlúčili nebo, zem i vesmír. Tao je čosi celkom beztvaré, veľké a najväčšie, samostatné, nekonečné a neobmedzene sa pohybujúce, prirodzené a samozrejmé. Je to najjednoduchšia bezmenná entita, pramatka všetkého súcna, prvotný pramateriál, z ktorého vzniklo každé jestvovanie. Lao-c` hovorí: Jestvovalo čosi chaotické, ale celistvé, čo určite bolo už pred nebom a zemou. nemalo ani hlas, ani formu. Jestvovalo samostatne, nevzrastalo ani sa nezmenšovalo, bolo v neustálom, nepretržitom, ničím nehatenom pohybe. Možno to pokladať za matku všetkých vecí na svete. Nepoznám jeho meno, teda to nazývam Tao a musím mu dať prívlastok veľké. Veľké je vzdialené, a ak je vzdialené, je veľmi ďaleko, a keď je veľmi ďaleko, odvracia sa na druhú stranu. Teda Tao je veľké, aj nebo je veľké, i zem je veľká a človek je veľký tiež. Na svete sú štyri veľké veci a človek je jednou z nich. Človek ide za príkladom zeme, zem za príkladom neba, nebo za príkladom Tao a Tao za vlastným príkladom. Je prirodzené a samozrejmé. Tao je v sebe nedeliteľné a zároveň je začiatkom každej mnohosti, je vo večnom pokoji i prameňom pohybu a všetko zároveň samo vytvára. Jeho podstatou je neurčitosť, má beztvarý tvar a vzhľad nepredmetu , ale napriek tomu reálne a vecne jestvuje.
|